Jedným z dôsledkov novembra 1989 bola aj zmena geopolitického kurzu našej krajiny. Kým v roku 1990 boj o verejnú mienku pred vyslaním protichemickej jednotky armády ČSFR nebol potrebný, časom začala potreba takéhoto boja narastať. A tak sa neustále zvyšuje intenzita servilnosti vybraných médií, politikov a počet tzv. nezávislých „expertov“ z mimovládok.
Zlom nastal najmä po vojne v Juhoslávii – Slovensko vtedy predstavovalo pre NATO jeden z posledných možných vzdušných koridorov do Juhoslávie (Grécko, Rakúsko a Švajčiarsko odmietli prelet aliančných lietadiel). Odsúhlasenie preletov stíhačiek bombardujúcich Srbsko vyvolalo u nás vlnu nevôle v podobe niekoľkých spontánnych, no pomerne početných protestov. Bombardovanie Juhoslávie (vrátane 60-tisícovej enklávy Slovákov vo Vojvodine) napokon prebehlo aj vďaka súhlasu slovenskej vlády.
V roku 2003, pred agresiou Severoatlantickej aliancie v Iraku (i počas nej) už prebiehal v západnom svete, vrátane Slovenska, tvrdý boj o verejnú mienku v podobe nasadenia rôznych expertov na medzinárodné vzťahy, bezpečnostných analytikov, brífingov americkej armády pre novinárov či servilnosti politikov vtedajšej vládnej koalície. Výsledok: NR SR schválila nasadenie slovenských vojakov v Iraku, médiá nekriticky preberali (ako neskôr ukázal čas) lživé tvrdenia americkej generality o zbraniach hromadného ničenia v Iraku a na protest proti vojne prišlo v Bratislave len niekoľko desiatok ľudí.
Tlak verejnej mienky bol však napriek tomu natoľko významný, že americké veľvyslanectvo v tajných depešiach do Washingtonu upozorňovalo: „Ľudia nedostávajú dostatok faktických informácií o pozitívnych výsledkoch koaličnej snahy v Iraku. Názor slovenských redakcií zatiaľ zostáva prevažne na našej strane. Na druhej strane, verejný názor, ktorý podporuje stiahnutie slovenských jednotiek z Iraku, spôsobuje, že politickí lídri sa začínajú domáhať diskusie na túto tému.“ Tieto depeše zverejnenila WikiLeaks Slovensko. Dopyt USA po boji o verejnú mienku a súčasné zapojenie mimovládnych organizácií do tohto boja potvrdzujú aj uniknuté dokumenty Nadácie otvorenej spoločnosti z polovice augusta 2016. Obrovské množstvo projektov, ktoré NOS v Európe podporila stovkami tisícok dolárov, si kladie za cieľ nakloniť verejnú mienku v prospech euroatlantických hodnôt, rodovej ideológie či LGBTI komunity.
Do súčasnej etapy sme sa dostali po udalostiach na Ukrajine. Argumentačný boj o verejnú mienku vystriedala vojna proti údajnej ruskej propagande. Denne vedú desiatky politikov, novinárov a „expertov“ frontálne útoky na naše kritické myslenie. My vám na nasledujúcich stranách prinášame ich stručný zoznam.
Celý článek naleznete v přílohách nebo zde a druhý díl zde.
